Domov

149. výročie narodenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka

Srdečne pozývame na tohtoročnú ďakovnú púť, ktorou si pripomenieme 149. výročie narodenia, nezlomného pastiera a Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.

Podujatie sa uskutoční v sobotu 14. novembra 2026 na Spišskej Kapitule. Spoločne chceme v modlitbách ďakovať za dar jeho života a prosiť o dar jeho blahorečenia.

Program stretnutia:

• 10:30 – Slávnostná svätá omša v Katedrále sv. Martina. Hlavným celebrantom a kazateľom bude spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš (svätú omšu bude možné sledovať aj prostredníctvom priameho prenosu v Rádiu Lumen).

• 13:00 – Divadelné predstavenie s názvom „S výrazom lásky trvám“ v Kultúrnej stodole, ktoré si pripravili ochotnícki divadelníci zo Zákamenného pod vedením Zuzany Demkovej.

Príďte načerpať silu do duchovného srdca našej diecézy a stráviť spoločný čas v modlitbe a spomienke na tohto výnimočného človeka.

Úplné odpustky pre duše v očistci

Prvého novembra na Sviatok všetkých svätých oslavujeme všetkých svätých a sú medzi nich zahrnutí aj tí, čo nemajú vlastný deň slávenia, a predsa sú svätí.

Druhého novembra je Pamiatka zosnulých. Pripomíname si našich drahých, ktorí nás predišli, a ešte nevieme, kde sa nachádzajú, keďže do neba vstupujú len čistí či svätí, a teda keďže nevieme, v akom rozpoložení sa nachádzali v čase odchodu, je možné, že sa ešte očisťujú a potrebujú našu pomoc.

Úplné odpustky nás oslobodzujú od všetkých časných trestov za hriechy, zatiaľ čo čiastočné odpustky zmierňujú tieto tresty len čiastočne. Pápež Pavol VI. v apoštolskej konštitúcii Indulgentiarum doctrina zdôraznil, že obetovanie odpustkov za zosnulých je skutkom lásky a povzbudzuje nás, aby sme pozdvihli svoj pohľad k nebeským veciam.

Modlíme sa v tieto dni za duše v očistci.

Spomienky na trojdňovú pútnicko-poznávaciu cestu do Prahy

V dňoch 7. až 9. októbra 2026 absolvovalo naše spoločenstvo nezabudnuteľnú pútnicko-poznávaciu cestu do stovežatej Prahy. Tri dni plné historických skvostov, hlbokých duchovných zážitkov a utužovania vzťahov zanechali v každom z nás trvalé spomienky.  

1. deň: Veľkoleposť Pražského hradu a starobylé chrámy

Pražský hrad a Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha: Naše putovanie sa začalo prehliadkou hradných nádvorí, slávnostnou výmenou stráží a návštevou majestátnej katedrály, ktorej stavba sa začala už v roku 1344 za Karola IV.  

Bazilika sv. Jiří a Malá Strana: V najstaršom pražskom chráme sme si pripomenuli život svätej Ľudmily, odkiaľ naša cesta viedla malebnými uličkami k barokovému chrámu sv. Mikuláša.  

Karlov most a Staromestské námestie: Prešli sme ponad Vltavu pomedzi 30 sôch svätcov, obdivovali Pražský orloj s 660-ročnou históriou a prvý deň vyvrcholili svätou omšou v Bazilike sv. Ľudmily na Námestí Mieru.  

2. deň: Pražské Jezuliatko, Vyšehrad a oázy pokoja

Kostol Panny Márie Víťaznej: Druhý deň sme začali svätou omšou u Pražského Jezuliatka, kde sme do Božích rúk vložili naše rodiny, deti i všetkých blízkych.  

Vyšehrad: Navštívili sme historické miesto opradené povesťami, Baziliku sv. Petra a Pavla a Národný cintorín Slavín. V podzemnej sále Gorlice sme obdivovali pôvodné barokové sochy z Karlovho mosta.  

Centrum Prahy: Zastavili sme sa v tichej Františkánskej záhrade, veľkolepom chráme Panny Márie Snežnej a deň ukončili individuálnou prechádzkou po Václavskom námestí.  

3. deň: Lúčenie a zastávka v Olomouci

Spoločný spev a cesta domov: Posledné ráno sa nieslo v pokojnej atmosfére. V hoteli sme sa s Prahou rozlúčili za sprievodu harmoniky a slovenských piesní, ktoré priniesli radosť a kúsok domova.

Olomouc: Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Olomouci, kde sme načerpali sily a kúpili drobné darčeky pre svojich najbližších.

Najkrajšie cesty nie sú iba o navštívených miestach, ale predovšetkým o chvíľach, ktoré prežijeme spoločne. Ďakujeme všetkým účastníkom za požehnaný čas a spoločné putovanie!

Ďakovanie za úrodu 2026

Druhá nedeľná svätá omša (20. 09. 2026) v našej farnosti sa niesla v neobyčajne slávnostnom a hrejivom duchu. Zišli sme sa, aby sme spoločne vzdali vďaku za plody zeme a prácu ľudských rúk na tradičnej slávnosti Ďakovania za úrodu. Tento rok však bol v niečom výnimočný a premiérový.

Po prvýkrát mali farníci možnosť priniesť do chrámu to, čo sami s láskou a námahou vypestovali vo svojich záhradách a sadoch. Priestor pred oltárom sa tak zaplnil pestrofarebnými košíkmi plnými čerstvého ovocia, šťavnatej zeleniny a ďalších darov prírody. Pohľad na túto pestrosť bol krásnym svedectvom toho, koľko hojnosti sa ukrýva v našej zemi.

Slávnostnú atmosféru a dôstojnosť svätej omše svojím spievaním nádherne dotvoril zbor dôchodcov, ktorého piesne pohladili dušu všetkých prítomných.

V duchovnom príhovore sa k veriacim prihovoril náš pán farár. Vo svojej kázni vyzdvihol myšlienku pokory a vďačnosti. Pripomenul nám, že hoci do pestovania vkladáme svoju námahu, čas a starosť, finálne požehnanie a úroda sú darom zhora. Byť vďačný za každodenný chlieb a plody zeme by tak nemalo byť len chvíľkovým gestom, ale trvalým postojom nášho srdca.

Po požehnaní a skončení bohoslužby sa spoločenstvo presunulo pred kostol, kde na všetkých čakalo milé prekvapenie v podobe bohatého pohostenia. O neodolateľnú vôňu a sladkú bodku za slávnostným dopoludním sa postarali členovia miestneho odboru Matice slovenskej. Pre farníkov pripravili vynikajúce domáce koláče, voňavé štrúdle a všakovaké iné dobroty, pri ktorých sa ľudia radi zdržali v družnom rozhovore.

Prvý ročník tohto spoločného prinášania úrody ukázal, aké dôležité je spájať sa v modlitbe, vďake aj pri spoločnom stole. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k vytvoreniu tejto nádhernej nedele – od pestovateľov, cez spevákov a duchovného otca, až po šikovné ruky gazdiniek z Matice slovenskej.